Opatrenia na zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických prvkov. Cieľom je zachytiť a akumulovať určitú časť povodňovej vlny a ochrániť nižšie položené územia pred negatívnymi účinkami povodní.
Malé vodné nádrže – v závislosti od svojej funkcie zachytávajú povodňové prietoky v rozsahu disponibilného retenčného priestoru, transformujú povodňové vlny a chránia územie alebo objekty pred negatívnymi účinkami veľkých vôd alebo transportom pôdnych častíc z eróznych procesov a pod. Ideálne plnia viac funkcií súčasne (závlahové, retenčné, usadzovacie, krajinotvorné); navrhujú sa v kombinácii s inými prvkami protipovodňovej ochrany. MVN sú so stálym zavodnením alebo suché retenčné nádrže (poldre), ktoré sa navrhujú na vodných tokoch alebo na dráhach sústredeného odtoku bez stáleho prítoku. Max. hĺbka nádrže – 9 m, max. objem 2 mil. m3.
Retenčné nádrže na vodných tokoch by mali byť prietočné a nemali by tvoriť zásadnú prekážku na toku pri bežných prietokoch. Tzv. mŕtvy priestor pod spodným výpustom môže plniť funkciu mokrade. U suchých retenčných nádrží je možné rôzne využitie zátopy nádrže podľa miestnych podmienok (trávnatý porast, mokraďové ekosystémy, výnimočne orná pôda).
Vhodné sú predovšetkým MVN budované ako bočné mimo toku, čím by sa mali minimalizovať negatívne vplyvy nádrží na vodné toky (ovplyvnenie splaveninového režimu, migračná bariéra, zmena morfológie toku a pod.). Ide o tzv. nepretekavé poldre – možno ich relatívne nenáročne vytvoriť aj menšími terénnymi úpravami na vhodne modelovanom teréne na riečnej nive, v niektorých prípadoch sa môže jednať o náročné hydrotechnické stavby. Na zabezpečenie optimálnej funkcie musí byť vtok aj výtok z poldra regulovateľný.
Suché retenčné nádrže slúžia najmä na ochranu zástavby pred účinkami povodní. Sú pomerne jednoduchým a účinným, prírode blízkym protipovodňovým opatrením, ktoré sa navrhuje buď v suchých údolniciach, alebo priamo na vodných tokoch. V priestore nádrže sa musí povodňová vlna zdržať a do istej miery transformovať v súlade s požiadavkami obce či mesta na tzv. neškodný prietok. Pri prechode povodne dochádza k vzdutiu hladiny v nádrži a zadržaniu určitého objemu v zátope, čím sa brzdí a znižuje kulminácia. Transformačný účinok nádrže sa prejavuje predovšetkým pri krátkych a silných prívalových dažďoch.
