Brehový porast je definovaný ako drevinová a bylinná sprievodná vegetácia rastúca na brehoch vodného toku, ktorá okrem plnenia ostatných funkcií sprievodnej vegetácie zvyšuje alebo zabezpečuje odolnosť brehov. Brehová vegetácia mimo zastavaného územia je najvhodnejším pozdĺžnym brehovým spevnením, nakoľko je jedným z najlacnejších a najefektívnejších riešení na zabezpečenie vysokej kvality vody vo vodných tokoch. Brehové porasty plnia tiež tieniacu funkciu, čím ochladzujú prostredie počas tropických dní. Táto vegetácia vytvára a stabilizuje v krajinnej štruktúre biokoridory a biocentrá pozdĺž vodných tokov, s ich presahmi z voľnej krajiny až do zastavaných území.
Prítomnosť sprievodnej vegetácie vodných tokov prispieva k stabilizácii brehov, zatieneniu dna a brehov, a tým k menšiemu zarastaniu vodnou flórou, zvýšeniu stupňa drsnosti brehu a tým pádom k zníženiu prietočnej rýchlosti, zníženiu výparu z hladiny, zväčšeniu samočistiacej schopnosti toku, zmenšeniu účinku vetrov, prašnosti a hluku, ochrane pred splachmi pôdy a agrochemikálií najmä z okolitých poľnohospodárskych pozemkov. Má význam pre chov rýb, vodnú faunu, vtáctvo a zver; zvyšuje rekreačnú hodnotu toku a plní tiež krajinotvornú funkciu. Pri intenzívnom využívaní poskytuje aj drevnú hmotu – produkčná funkcia je však na úkor ostatných funkcií.
Pri výsadbe ochranných brehových porastov vysádzame na brehoch vodného toku stromy v rozostupoch 2 m v priamej trase, v konkávnych oblúkoch 1,3 – 1,7 m, v konvexných 2 – 3 m. V spodných častiach svahu volíme hustejšiu výsadbu, v hornej, menej namáhanej časti volíme väčšie rozostupy. Ochranné brehové lesné porasty musia mať minimálnu šírku 3 – 15 m podľa veľkosti vodného toku, ale ich pásy plnia najúčinnejšie brehoochrannú funkciu, keď presahujú šírku 20 m. Ako výsadbový materiál môžu byť použité sadenice, odrezky, prúty aj koly. Cieľom výsadby je vytvoriť vegetačné spoločenstvo stromov a krov, ktoré najviac zodpovedá stanovištným podmienkam a blíži sa porastom, ktoré by tu vznikli prirodzeným vývojom.
