Úbytok a degradácia pôvodných a prírode blízkych ekosystémov a dôsledky zmeny klímy spôsobujú pokles rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov a otvárajú podmienky na rozšírenie inváznych druhov. Tieto je potrebné kontrolovať resp. eliminovať.
Najúčinnejším spôsobom kontroly je prevencia. Zahŕňa reguláciu zámerných introdukcií a minimalizovanie nezámerných introdukcií. Takáto prevencia je možná cez identifikáciu potenciálnych vysoko rizikových druhov nepôvodných rastlín a tiež možných introdukčných dráh. Vyžaduje koordinovaný postup napr. na úrovni štátnej správy.
Eradikácia (odstraňovanie existujúcich nepôvodných druhov) môže byť niekedy environmentálne a ekonomicky vhodnejšia ako dlhodobá kontrola. Môže zahŕňať kontinuálne používanie chemických látok (herbicídy) a mechanického odstraňovania. Boli vytvorené početné prístupy k eradikácii a kontrole, ktoré zahŕňajú niekoľko spôsobov odstraňovania inváznych druhov rastlín – mechanický, chemický, kombinovaný, biologický, environmentálny.
Pri odstraňovaní inváznych a iných neželaných organizmov je potrebné minimalizovať používanie chemických látok, ktoré môžu ohrozovať alebo poškodzovať ekosystémy a predstavujú možné riziko znečistenia podzemných vôd a/alebo povrchových vôd.
