Hmyzie opeľovače predstavujú širokú skupinu hmyzu s opeľovacou schopnosťou, ktorá je charakteristická pre tie druhy, ktorých hlavnou zložkou potravy sú peľ a nektár. Popri včele medonosnej, ktorá je najznámejším opeľovačom, sem patria napr. samotárske včely, čmeliaky, osy, mravce, motýle, chrobáky, pestrice, muchy, pakomáre, či iné dvojkrídlovce. Opeľovanie pomocou hmyzu plní významnú úlohu regulačnej ekosystémovej služby v prírode. Voľne žijúcich opeľovačov výrazne ubúda v dôsledku globálnych aj miestnych negatívnych vplyvov (napr. zmeny klímy a využívania krajiny, intenzifikácia poľnohospodárstva, pesticídy, patogény, invazívne druhy rastlín a živočíchov, elektromagnetické znečistenie…).
V rámci opatrení na podporu opeľovačov je potrebné dbať na tvorbu a ochranu prírode blízkych stanovíšť v okolitej krajine, v snahe podporiť biotu a život hmyzu, vrátane divo žijúcich opeľovačov (viď skupiny iných biologických opatrení). Rovnako je dôležité sledovať zloženie rastlinných spoločenstiev, pretože znížením biodiverzity flóry zákonite opúšťajú ekosystém aj všetky organizmy, ktoré z nej mali benefit, vrátane hmyzu.
Vylepšovať podmienky pre včelstvá je možné napr. vysádzaním zmesí kvitnúcich nektárodajných rastlín, pričom pri zostavovaní zmesí je potrebné myslieť na to, aby produkcia nektáru a peľu bola vyrovnaná počas celého dňa aj sezóny. Možnosti zlepšovania včelej pastvy existujú aj v zastavaných oblastiach, a to napr. prostredníctvom kvitnúcich súkromných, verejných či komunitných záhrad, zelených striech, mestských parkov a lesoparkov. Čoraz viac sa rozširujú aj mestské úle a tzv. hmyzie hotely.
Príklady z praxe:
- V meste Ľubľana sa nachádza okolo 4 500 úľov, 4 včelárske spoločnosti, je vytvorený Včelí chodník
- Hmyzie hotely v Marseille (Francúzsko)
