Uhlíková stopa poľnohospodárstva vzniká pri celej škále činností – najmä v živočíšnej výrobe, ale čiastočne aj v rastlinnej výrobe. Z hľadiska mitigačných opatrení je potrebné realizovať tieto opatrenia:
Živočíšna výroba:
- efektívne skladovanie živočíšnych odpadov, konkrétne skladovanie kvapalín v izolovaných nádržiach alebo v cisternách s prístupom kyslíka a skladovanie maštaľného hnoja bez alebo s minimálnym prídavkom vody na uľahčenie manipulácie a tak, že je uložený pod strechou s betónovou podlahou- týmto spôsobom sa dá eliminovať až 100 % emisií N2O,
- efektívne spracovanie živočíšneho odpadu a využitie bioplynu, najmä ako lokálneho zdroja energie.
- intervencie pri kŕmení zvierat s cieľom znižovať emisie CH4 ako je napr. intenzívne kŕmenie aktívnymi látkami, najmä obilninami.
Rastlinná výroba:
- analýza pozitív a negatív jednotlivých plodín a ich využitia z hľadiska bilancie skleníkových plynov a dopadov na biodiverzitu. Napr. plodiny pestované na energetický účel (biopalivo, biomasa) sa porovnajú s inými alternatívami (tráva, les, mokrade atď.), väčšie využívanie hnojív dusičnanového typu a hnojív so stabilizovaným dusíkom na úkor používania močoviny; analýza a prípadne následné zavádzanie agrolesníckych systémov do obhospodarovania pôdy.
- presným poľnohospodárstvom zvýšiť výnosy alebo znížiť rozlohu obhospodarovanej plochy, čím sa znovu uvoľní pôda na alternatívne využitie.
- podpora organického spôsobu hospodárenia s uzavretým cyklom prvkov a živín.