Vegetačné steny – steny budov pokryté vertikálnou zeleňou, s rôznym technickým prevedením a s rôznym druhovým zložením. Medzi hlavné typy (kategórie) vegetačných stien patria vegetačné fasády a tzv. živé steny (z angl. living walls). Vertikálna zeleň prispieva k zlepšeniu a ozdraveniu mikroklímy v budovách, no zároveň aj klímy miest.
Vegetačné fasády môžu znížiť teplotu povrchu budov až o 10-15 °C v horúcich dňoch. Hlavnými účinkami sú znižovanie teploty vzduchu a zlepšovanie vnútornej teplotnej pohody budov. Pri ozeleňovaní fasád treba zvoliť jeden zo spôsobov zasadenia rastlín: do substrátu pod domom či do nádob postavených pri dome. Existujú už však aj špeciálne fasádne systémy, do ktorých sa rastliny umiestňujú. Okrem ochladenia ovzdušia v teplom období majú rastliny schopnosť budovu naopak izolovať v zime. V ulici so zelenými fasádami je vnímaná teplota až o 13 °C nižšia v porovnaní s časťou mesta bez zelene, zelená fasáda viaže na povrch listov jemný prach, poskytuje biotopy pre včely a iný užitočný hmyz a je dôležitým opatrením proti mestským tepelným ostrovom.
Živé steny sú komplexnejším systémom s opornou konštrukciou, ktorej súčasťou je vegetácia zakorenená v nádobách (napr. s pôdou, či vodným roztokom) osadených na opornej konštrukcii alebo priamo na stene, so zavlažovacím systémom. Často je celý systém riešený formou modulárnych panelov.
Vertikálne (vegetačné) záhrady – vzniknú rastom rastlín na zvislej (vertikálnej) ploche, pričom systém vertikálneho pestovania rastlín je možné použiť v exteriérových, ale aj interiérových podmienkach. Hustota výsadby závisí od zvoleného sortimentu rastlín, priemerne sa počíta s 96 ks/m2 plochy. Na výsadbu vertikálnych stien možno použiť rozmanité a osvedčené rastlinné druhy odolávajúce mrazu, dobre a rýchlo kryjúce podložie. Vertikálna záhrada vytvára úplne nový mestský priestor a môže predstavovať významnú atrakciu mesta. Stena sa stáva umeleckým dielom, ktoré sa v priebehu striedania ročných období vyvíja a mení. Systém je založený na vrstvách špeciálnej látky, v ktorej sú korene rastlín uchytené. Stena je pretkaná sieťou závlahových trubiek, ktoré privádzajú koreňom potrebné živiny aj vlahu.
Zelené (vegetačné) strechy strechy, ktorých povrch je pokrytý vegetáciou. Sú efektívnym adaptačno-mitigačným opatrením v intenzívne urbanizovanom území, v ktorom je nedostatok voľných plôch. Vegetačné strechy sa dajú budovať na stavbách s rovnou, ale aj šikmou strechou. Zníženie teploty vzduchu nad zelenou strechou je o cca 4 °C, takisto aj vnútornej teploty v budovách. Zelené strechy v meste prinášajú množstvo benefitov: poskytujú nový biotop rastlinám i živočíchom; zlepšujú mikroklímu a predstavujú nárast evapotranspirácie rastlinami, vďaka ktorej sa v lete ochladia miestnosti v bezprostrednej blízkosti. Zelené strechy a fasády dokážu absorbovať až 90 % zrážok vďaka retenčnému efektu, čistia ovzdušie od polutantov a polietavého prachu a pohlcujú okrem tepla aj zvuky. Okrem toho môžu poskytnúť útočisko na relaxáciu ľuďom v miestach, kde je zástavba silne zahustená. Prebytočná dažďová voda zo zelených striech je ukladaná v zberných nádržiach a je využívaná ako “šedá voda” na splachovanie toaliet či zavlažovanie. Tento systém tak šetrí pitnú vodu v meste.
Rozsiahle (extenzívne) zelené strechy nevyžadujú hlbší substrát ako 15 – 20 cm, do ktorého sa vysadia trvalé, nenáročné a pomaly rastúce rastliny. Údržba je jednoduchá, zeleň je odolná, patria sem hlavne machy, niektoré trávy, divorastúce byliny, kobercové trvalky, skalničky, sukulenty a rozchodníky. Zvyčajne nie je potrebné navrhovať závlahový systém. Avšak na takéto strechy nie je možný každodenný prístup.
Intenzívne strechy sú ťažšie, nachádza sa tu substrát v hrúbke niekoľko desiatok centimetrov a izolačné vrstvy. Preto je potrebné vyhodnotiť, či je na ozelenenie strecha vhodná. Realizácia a následná údržba sú náročnejšie. Väčšinu plochy pokrýva nízko až stredne vysoká vegetácia (najčastejšie rôzne druhy tráv, trvaliek, či menších krov, príp. stromov nižšieho vzrastu. Zasadená vegetácia poskytne okrem ekologických benefitov napr. aj krásne prostredie na rekreáciu. Intenzívna strešná zeleň vyžaduje závlahový systém. Základnou podmienkou a limitom pre výber vhodného druhu vegetačnej strechy sú technické parametre stavby.
Zelené zastávky – majú drevenú konštrukciu a sú vysadené rôznorodou zeleňou. Vytvárajú tak príjemný tieň počas slnečných dní a zároveň vďaka rastlinám pomáhajú redukovať oxid uhličitý a prispievajú tak k lepšiemu ovzdušiu v meste. Tieto zastávky zároveň plnia vzdelávaciu funkciu – môžu tu byť umiestnené panely s informáciami, ako môžu občania prispievať k ochrane životného prostredia.
Zelené lavičky dokážu vďaka machom a ďalším drobným rastlinám filtrovať znečistený vzduch, ochladzovať okolitý vzduch a nabíjať elektronické zariadenia. Lavičky sú vybavené solárnymi panelmi, takže sú sebestačné, zároveň majú v sebe zabudované indikátory, ktoré dokážu zisťovať kvalitu vody a teplotu vzduchu spolu s mierou znečistenia.
Príklady z praxe:
- Rodinný dom v Prahe
- Otvorená záhrada v Brne
- Mokraďná strecha a fasáda v Slavkove
- Zelená fasáda Einsiedlergasse Viedeň
- Viedeň (Rakúsko) – Projekt 50 zelených domov – projekt zelených fasád využívajúci moduly systému BeRTA
- Vertikálna záhrada, zelená stena ZŠ Štiavnické Bane
- Zelená strecha na verejnej budove AS Nivy centrum, Bratislava s výmerou: 12 000 m²
- Vertikálna záhrada Patrick Blanc v Aix-en-Provence (Francúzsko) tvorenú 22 000 rastlinam, slúži ako prirodzená protihluková stena, prispieva ku kvalite ovzdušia a esteticky zlepšuje oblasť
- Zelené strechy so zachytávaním dažďovej vody a jej následným využívaním pre vodnú plochu na Postupimskom námestí v centre Berlína (Nemecko)
- Dve zelené zastávky v meste Siemiatycze (Poľsko)
- 316 zelených striech na autobusových zastávkach v meste Utrecht (Holandsko)
