Pre správne a účelové nastavenie mitigačných patrení je potrené z hľadiska klimatickej zmeny stanoviť mapovanie a monitoring prírodných faktorov ako napr. klíma, hydrológia, pôda a pod. Potrebné je posilnenie infraštruktúry pre monitoring a výskum vplyvov klimatickej zmeny na krajinu a jej zložky, školenie odborníkov, posilnenie vedeckej a výskumnej kapacity.
Klíma – sledovanie napr. vývoja priemernej teploty vzduchu a výskytu letných a tropických dní a nocí, úhrnu atmosférických zrážok, hodnôt relatívnej vlhkosti vzduchu; vývoj charakteristík snehovej pokrývky, hodnôt potenciálneho a aktuálneho výparu, výskytu extrémnych krátkodobých a denných úhrnov zrážok. Cieľom je zlepšiť údaje pre modelovanie počasia, klímy a vplyvov súvisiacich s vodou a hospodárením – napr. monitorovanie obsahu pôdnej vody ako súčasť agrometeorologických pozorovaní, monitorovanie spotreby vody rastlinami a množstva vody použitej na zavlažovanie.
Zdôrazňuje sa potreba vývoja a aplikácie metód a modelov integrovaného hodnotenia vplyvov klimatických zmien na poľnohospodárstvo a ich ekonomických dôsledkov. Výstupom môžu byť napr. vypracovanie regionálnych modelov a scenárov pre agroklimatické regióny, posúdenie zraniteľnosti jednotlivých regiónov na zmenu klímy.
Voda – dôležité je sledovanie a hodnotenie kvality povrchových vôd (fyzikálno chemické ukazovatele, biologické ukazovatele), sledovanie kvality pitnej vody (mikrobiologické, biologické a fyzikálno-chemické ukazovatele), sledovanie režimu a kvantity (výdatnosti) povrchových a podzemných vodných zdrojov..
Pôda – potrebný je monitoring degradácie pôdy – erózia, zhutnenie, deficit živín, strata humusu a mikrobiálnej aktivity, kontaminácia, acidifikácia a i.) a dopadov klimatickej zmeny (napr. deficit vody v pôde). Škody spôsobené degradáciou pôdy sa odhadujú na niekoľko stoviek mil. eur ročne (strata ornice, zníženie úrod, zanášanie tokov, škody na majetku, vyššia potreba zavlažovania a hnojenia na dosiahnutie adekvátnej úrody, atď.).
Biota – vhodné je mapovanie a monitoring vybraných skupín rastlín a živočíchov. Osobitnú pozornosť si vyžadujú kritériové druhy, ktoré sú predmetom ochrany chránených území – čiže napr. monitoring ohrozených druhov a ekosystémov v nových podmienkach klimatickej zmeny, zmien v štruktúre spoločenstiev, zmien životných podmienok pre druhy a biotopy a ich dopadov. Sledovať je potrebné aj rozširovanie nových druhov, ich vplyv na pôvodné spoločenstvá a potenciálne riziká – sledovanie výskytu populácií inváznych druhov.
Dôležitý je vývoj a sledovanie indikátorov zraniteľnosti bioty a vplyvov zmeny klímy na biodiverzitu, ako aj hodnotenie kumulatívnych účinkov zmeny klímy a iných faktorov na biodiverzitu a ekosystémy – umožní stanoviť vhodné adaptačné a mitigačné opatrenia využívajúce synergie medzi ochranou prírody, ochranou klímy a adaptáciou (napr. tam, kde opatrenia využívajú funkciu mokradí na ukladanie uhlíka).
V poľnohospodárskej krajine sa prejavujú zmeny podmienok prezimovania a zmeny vo výskyte chorôb, škodcov a burín. Monitorovať je vhodné následky nárastu priemernej teploty vzduchu, ktoré predlžuje vegetačné obdobie; pôdne sucho, ktoré sa prejavuje napr. pri raste ozimín a vzchádzaní mnohých plodín ako maku, jarín, ďatelín, krmovín, zemiakov a tráv. Dôležité je sledovanie spotreby a dostupnosti závlahovej vody. Cieľom je aj hodnotenie zraniteľnosti poľnohospodárskych plodín v dôsledku zmeny klímy, dlhodobého sucha a deficitu vody v hlavných agroklimatických regiónoch, respektíve ich vplyv na kvantitu a kvalitu úrody, patrí sem aj sledovanie a aktualizácia fenologických údajov pre plodiny a iné rastliny. Údaje by mali slúžiť napr. pre zriadenie/vylepšenie systémov včasného varovania pred suchom a inými extrémnymi klimatickými epizódami významnými pre poľnohospodárstvo.
Lesy – za základný ukazovateľ zdravotného stavu lesov možno považovať defoliáciu – stratu asimilačných orgánov (poškodenie lesov sa hodnotí v piatich stupňoch od nepoškodených až po veľmi silno poškodené). Potrebné je sledovanie biotických a abiotických činiteľov. V lesnom hospodárstve je potrebné sa zamerať na neúmernú ťažbu dreva a nahrádzanie pôvodných lesných porastov umelými monokultúrami, úbytok lesných ekosystémov v dôsledku rozširujúcej sa technosféry, ich ohrozenie rozvojom rekreačných aktivít a pôsobením rôznorodých škodcov.
