Sektor stavebníctva, budovy a spotreba energie na vykurovanie sa významným spôsobom podieľajú na emisiách skleníkových plynov (odhadom 36 % globálnych emisií skleníkových plynov).
Na zlepšenie energetickej hospodárnosti existujúcich budov je potrebné vykonať viaceré stavebné úpravy a opatrenia, súčasne s použitím moderných technológií, ako je napr. vetrací systém s rekuperáciou, či využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Medzi najdôležitejšie opatrenia patrí zateplenie obvodového a strešného plášťa. Zateplenie budov má významný pozitívny mitigačný vplyv hlavne na spotrebu energie na vykurovanie (hrúbka izolácie 15–30 cm, celková hrúbka steny by nemala presiahnuť 60 cm). Zateplenie obalového plášťa budovy, najmä strešného plášťa, znižuje prechod tepla konštrukciami a prispieva k stabilnejšej teplote vo vnútri budovy i v letnom období.
Počas letného obdobia získava interiér budov až 40 % tepla prostredníctvom transparentných častí obvodového plášťa (napr. okná, zasklené steny, svetlíky, zasklené medzipriestory). Pre zníženie nežiaduceho prehrievania a zvyšovanie tepelného komfortu v interiéri je vhodné zamedziť prechodu slnečného žiarenia cez transparentné výplne rôznymi technickými prvkami – odporúčané sú najmä exteriérové technické prvky, ako napr.: exteriérové žalúzie a rolety, pergoly, markízy, špeciálne upravené sklá a tieniace fólie, okenice. Žiaduce je vhodné architektonické riešenie kompozície budovy (napr. balkóny, lodžie, kde balkónová doska je presahom cez transparentné konštrukcie, strecha s presahom, ktorý zabezpečuje tienenie v letných mesiacoch, a pod.), čo platí najmä pre novostavby.
Výrobou energie (tepla alebo elektriny) z obnoviteľných zdrojov energie sa myslia rôzne technológie na výrobu energie udržateľným spôsobom bez využitia fosílnych palív. Takáto výroba je ekologickejšia, podporuje decentralizáciu výroby energie a zväčša sa zdroj nachádza bližšie k miestu spotreby. Za energiu z obnoviteľných zdrojov považujeme energiu vyrobenú prostredníctvom: fotovoltických panelov, veterných turbín, fototermických panelov, tepelných čerpadiel, vrtov na využitie geotermálnej energie, kotlov na biomasu (z odpadovej drevnej hmoty a energetických porastov), zariadení na spaľovanie skládkových plynov, plynov z čistiarní odpadových vôd a bioplynov.
Zachytávanie dažďovej vody sa realizuje zberom do akumulačných nádrží a následným prečerpávaním priamo na miesto použitia, alebo kde to je možné, je privádzaná samospádom. Ďalší spôsob je, že sa voda prečerpáva z akumulačných nádrží do vyvýšenej nádrže a potom sa opäť privádza na miesto spotreby samospádom. Dažďová voda je relatívne čistý zdroj vody, ktorý vyžaduje len minimálnu úpravu (zvyčajne UV filtráciu). Zhromaždená voda sa používa na iné ako pitné účely, napr. splachovacie záchody a pisoáre, napájanie práčok, zavlažovacie systémy, umývanie vozidiel, rozprašovače (sprinklery), na polievanie zelene a pod.
Opatrením na šetrenie vody je aj zachytávanie a využívanie odpadovej „sivej“ vody (použitej vody z umývadiel, spŕch, vaní a práčok, ktorá môže obsahovať stopy nečistôt, potravín, mastnoty, vlasov a čistiacich prostriedkov používaných v domácnosti). Riešením je jej recyklácia ako jeden z účinných nástrojov na zlepšenie efektívnosti používania vody v budovách a mestskom prostredí.
K znižovaniu spotreby vody a iných zdrojov prispieva aj osveta (vzdelávanie, kampane); znižovanie strát vody je vhodné dosiahnuť modernizáciou sietí, kvapkovými zavlažovacími systémami a pod.
Príklady z praxe:
- Tienenie transparentných otvorov pevnou konštrukciou v Manchestri (Anglicko)
- Príklad zachytávania dažďovej vody do zberných nádob na polievanie v Bratislave-Karlovej Vsi
