Biologická ochrana rastlín je metóda ochrany pred chorobami a škodcami, ktorá využíva prirodzených predátorov škodcov, parazity a prípravky na báze vírusov, baktérií a húb alebo rastlinné extrakty. Prostriedky biologickej ochrany sú šetrné k životnému prostrediu, sú bezpečné pre človeka aj pre domáce zvieratá. Ich použitie nie je škodlivé pre užitočný hmyz a ostatné necieľové organizmy.
V rámci ochrany rastlín proti patogénom možno rozlíšiť dva hlavné spôsoby: vnášanie nepôvodných organizmov a podpora rôznych zložiek prirodzenej populácie (bioagens). Biolgická ochrana je ovplyvnené faktormi prostredia, počasím, striedaním ročných období, hnojením, obsahom organickej hmoty v pôde, kompatibilitou plodín, atď.
Rozdelenie bilogickej ochrany:
- biologicky aktívne látky – látky vzniknuté pôsobením živých organizmov, rastlín alebo mikroorganizmov (sekundárne metabolity alebo produkty fermentácie). V prípravkoch sa využíva obsah silíc a špecifických látok, ktoré sú skoncentrované a umožňujú jednoduchšiu aplikáciu vo forme práškov, postrekov či pást. Do tejto skupiny tiež patria feromónové lapače a lepové dosky pokryté atraktantmi,
- redukcia škodcov pomocou bezstavovcov a stavovcov – napr. používanie dravých roztočov, parazitických osičiek a hlístic. Na ich podporu a zvýšenie diverzity sa využíva tvorba úkrytov, domčekov, krytých prístreškov, pascí a dnes obľúbených hmyzích hotelov, na redukciu väčších škodcov potom stavba bidielok a ďalších úkrytov pre vtáky. V sadárstve a vinohradníctve sú v období pred zberom dravce jednou z najefektívnejších možností ochrany,
- bioagens (baktérie a huby) – mikroorganizmy používané v ochranných prípravkoch, pričom je využívaná interakcia s hostiteľskými rastlinami.
