Zlepšenie genetickej odolnosti a/alebo tolerancie kultúrnych rastlín sa dosahuje šľachtením – najmä rôznych kultivarov a hybridov. Preferuje sa implementácia nových technológií šľachtenia a pestovania plodín s ohľadom na prispôsobenie sa zmene klímy, vyváženosť živín, odolnosť a kvalitu plodín.
Opatrenie zahŕňa najmä výskum a pestovanie odrôd plodín odolnejších voči suchu a tepelnému stresu, používanie nových kultivarov a hybridov, ktoré sa lepšie prispôsobia deficitu vody, prechod zo zavlažovaných plodín na nezavlažované. V súčasnosti sa začínajú preferovať odolné odrody so širokou klimatickou toleranciou a nízkou náchylnosťou na škodcov (diverzifikácia rozsahu druhov plodín znižuje riziko strát na výnosoch v dôsledku klimatických extrémov a škôd spôsobených ohniskami škodcami). Užitočný je aj výber kultivarov s kratšou klíčivosťou a kratším vegetačným obdobím.
Šľachtenie nových odrôd môže poskytnúť výborné odrody nielen pre optimálne podmienky, ale aj pre tie, kde sa striedajú obdobia mierne a stredne silné obdobia sucha. Vyšší výnos za slabého sucha možno docieliť lepšou dostupnosťou vody, jej lepším využitím a zmeneným zberovým indexom (vyšším podielom zrna z biomasy). Všeobecne medzi citlivé plodiny k suchu patrí najmä jarný jačmeň, repka olejka, ovos a zemiaky, zatiaľ čo ozimná pšenica či ozimná raž sú z pohľadu stability regionálnych výnosov podstatne odolnejšie. Oziminy môžu byť lepšie prispôsobené zmene klímy, predovšetkým tvorbou koreňového systému už na jeseň a možnosťou využitia vlahy zo zimného obdobia.
