Revitalizácia vodných tokov – znamená návrat nevhodne technicky upraveného toku k pôvodnému resp. prírode blízkemu stavu. Dobre vykonaná revitalizácia môže výrazne zlepšiť fungovanie celej krajiny v okolí toku, napr. tým, že vracia život do nivy a do toku, zaisťuje lepšiu protipovodňovú ochranu, umožňuje migráciu vodných a na vodu viazaných organizmov a poskytuje dostatočnú potravinovú ponuku aj úkryt. Revitalizovaný úsek toku prispieva k vyššej ekologickej hodnote krajiny, vodný tok je aj “estetickejší” – nie je zahĺbený pod úroveň okolitého terénu. Lepší prístup k vode podporuje rekreačné využitie lokality a celkový dojem z toku, voda v toku sa veľmi dobre čistí vďaka prirodzeným procesom atď.
Revitalizácia zahŕňa rôzne stavebno-technické opatrenia zamerané na odstránenie nepriaznivých dopadov predchádzajúcich úprav vodných tokov, ich blízkeho okolia alebo celých niv a ich vrátenie do prírode blízkeho stavu pomocou umelých zásahov a umelých prvkov predovšetkým z prírodných materiálov, ktoré majú inicializovať prírodné procesy (vymieľanie, zanášanie, zarastanie vegetáciou, spomalenie prúdenia a i.) na vopred definovaných plochách (pozemkoch) alebo vo vymedzenom páse. Pokiaľ dochádza k samovoľnému rozpadu technickej úpravy vodných korýt, následkom čoho dochádza k zlepšeniu ekologického stavu, jedná sa o proces renaturácie. Cieľom je aj prispôsobiť hydromorfológiu toku miestnym prírode blízkym podmienkam, zvýšiť retenčnú kapacitu údolnej nivy, iniciovať prirodzený splaveninový režim, napomáhať biodiverzite a priaznivému usporiadaniu vodných pomerov, najmä prirodzenejšej dynamike prietoku počas roka. Úpravy zahŕňajú revitalizácie a renaturácie nevhodne upravených tokov, nevhodne odvodnených plôch v ich okolí, opatrenia na podporu vsakovania vody a tvorbu zásob podzemnej vody a opatrenia na podporu samovoľných renaturačných procesov. Zamerané sú na spomaľovanie odtoku z povodia vodných tokov a na hospodárenie so zrážkovými vodami. Špecifiká sú v zastavaných územiach, kde nie je často reálne realizovať komplexnú revitalizáciu tokov.
Základné typy (spôsoby) revitalizácie: Zmena trasy vodného toku; Zvýšenie členitosti koryta; Stabilizácia koryta prírodnými materiálmi a spôsobmi; Obnova a zriaďovanie bočných ramien a zátočín; Výsadba sprievodnej vegetácie.
Intravilánové revitalizácie: Väčšinou nemôžu usilovať o prírodnú či morfologickú pôvodnosť – priorita zabezpečenia prietokovej kapacity, dostatočnej z hľadiska ochrany zástavby. Snahou má byť udržiavať prietokovú kapacitu s ohľadom na najlepší možný ekologický stav.
Príklady z praxe:
- Revitalizácia potoka Rokytka v Prahe
- Litovicko-Šárecký potok v Prahe
- Obnova Božkovského ostrova Plzeň
- Revitalizácia rieky Veličky (v dĺžke 3 km) v povodí rieky Moravy, neďaleko Veselí nad Moravou (ČR)
