Dažďové záhrady a väčšie retenčné plochy – slúžia na akumuláciu vody a zníženie povrchového odtoku. Sú to terénne depresie s výsadbami rôznych druhov rastlín, ktoré sú budované s cieľom zadržania dažďovej vody (zo striech, z chodníkov, komunikácií z parkovísk a iných spevnených plôch) a jej postupného vsakovania do pôdy. Dažďové záhrady majú podobu plošných (niekedy aj líniových) prvkov napr. v parkoch, na verejných priestranstvách či v súkromných záhradách. Terén je spádovaný tak, že dažďová voda postupne infiltruje do podložia (do podzemných vôd), alebo je časť z nej prijímaná koreňovým systémom rastlín, ktoré ju potom v procese transpirácie uvoľnia do ovzdušia ako vodnú paru. Tento typ záhrad slúži ako jedno z účinných retenčných opatrení a predstavuje adaptáciu na nárast výskytu extrémnych úhrnov zrážok tým, že zachytáva dažďovú vodu, ktorú je možné cielene odviesť a využiť, čo môže mať veľký význam najmä v obdobiach sucha. Vysadené rastliny zároveň evapotranspiráciou (výdajom vody z povrchu rastlín), evaporáciou (vyparovaním) ochladzujú prostredie, čo je efektívne najmä pri častejšom výskyte vĺn horúčav, tropických dní a nocí. Vzdialenosť dažďovej záhrady od budov by mala byť viac ako 10 metrov, aby sa zabránilo vplyvu priesaku vody pod stavbu. Ideálna hĺbka dažďovej záhrady po jej dokončení, resp. pred výsadbou rastlín je medzi 15 – 30 cm. Bežná dažďová záhrada pre rodinný dom má plochu 10-30 m2.
Nepriepustné povrchy predstavujú v urbánnom prostredí fyzickú bariéru pre vsakovanie zrážkovej vody, čo môže v prípade intenzívnych zrážok spôsobovať lokálne povodne a problémy odvodňovacej a kanalizačnej sústavy. Náprava spočíva v znižovaní rozlohy nepriepustných povrchov a budovaní priepustných povrchov všade tam, kde je to technologicky a legislatívne možné. Opatrenie sa môže realizovať rekonštrukciou existujúcich nepriepustných povrchov na (polo)priepustné, alebo využitím (polo)priepustných materiálov pri budovaní nových plôch. Medzi vhodné priepustné povrchy v urbanizovanom prostredí patria napr.: priepustný betón/asfalt, (polo)vegetačné tvárnice, mlatový povrch, zámková dlažba a špeciálne povrchy (živicou viazané systémy). Opatrením sa zmierni zrýchlený objem odtečenej vody a prispeje sa k redukcii prípadnej povodňovej vlny; navyše sa podporí výpar a zlepší sa mikroklíma.Opatrenie môže znížiť povrchový odtok vody o 40%.
Zatrávňovacia dlažba – slúži na vytváranie pojazdných zelených plôch pre automobily, odstavných plôch alebo na zabezpečenie povrchu vo svahovitých oblastiach; označuje sa tiež ako ekodlažba alebo vegetačná dlažba. Zmierňovaním objemu rýchlo odtečenej vody sa prispieva k redukcii prípadnej povodňovej vlny. Priepustné spevnené plochy majú široké použitie, napr. ako povrchy pri budovaní parkovísk pre osobné a úžitkové vozidlá a motocykle, chodníkov v záhradách, parkoch, cintorínoch a dvoroch; trhoviskách, námestiach; príjazdových ciest k rodinným a bytovým domom, chatám a pod; športových areálov a ihrísk; ciest v záhradkárskych oblastiach; ciest vo vlhkých biotopoch; cyklistických trás, pristávacích plôch; na zazelenanie strešných plôch; násypov železničných tratí a v individuálnych prípadoch aj na spevnenie svahov, okrajov ciest, brehov vodných tokov a pod.
Zachytávanie dažďovej vody slúži okrem retenčnej funkcie aj na ochladzovanie okolitej teploty v letných mesiacoch asi o 2 °C, plochy s vodnou hladinou môžu zároveň vytvárať príjemné miesto na relaxáciu. Okrem dažďových záhrad sem patria napr. menšie vsakovacie a retenčné plochy (v priestorovo obmedzených miestach napr. pri vsaku zrážkovej vody z komunikácií, alebo v zastavanom prostredí); vsakovacie prielohy (plytké povrchové vsakovacie zariadenia so zatrávnenou, resp. vysadenou humusovou vrstvou); vsakovacie ryhy (líniové vsakovacie zariadenie vyplnené priepustným štrkovým materiálom), vsakovacie nádrže (objekty s výraznou retenčnou funkciou spolu so vsakovaním cez zatrávnenú/vysadenú humusovú vrstvu).
Mokrade sú prírodné alebo umelo vytvorené plochy sezónne alebo trvalo zaplavené vodou. Budovanie nových prírode blízkych a ochrana prirodzených mokradí v zastavanom území mesta alebo s priamym vplyvom na zastavané územie mesta spĺňa parametre pre spojenie adaptačných a mitigačných kritérií. Mokrade prispievajú k retencii vody, obmedzujú kolísanie prietokov v tečúcich vodách, dopĺňajú zásoby podzemnej vody, vodu čistia a odstraňujú z nej škodlivé látky. Tým, že dokážu akumulovať veľké množstvo zrážok, podstatne môžu zmierniť záplavy z prívalových dažďov.
Ochladzovanie prostredia vodnými prvkami s obehom vody – môže byť realizované rôznymi technickými možnosťami, ako napr. fontány, umelé potoky či tzv. rozprašovačmi vodnej hmly. Vo všeobecnosti ide o technické prvky využívajúce prúdenie vody alebo vodnej pary. Realizácia týchto opatrení si zväčša vyžaduje zapojenie prečerpávacieho systému zabezpečujúceho obeh vody. Voda z fontán, umelých potokov a rozprašovačov vodnej pary vytvára príjemnú mikroklímu a účinne ochladzuje blízke okolie počas letných horúčav.
Príklady z praxe:
- Riečka Ponávka Brno (ČR)
- Tečúce schody Denisovy sady Brno (ČR)
- Priepustné parkovisko Štruncovy sady Plzeň (ČR)
- Štrové záhony v uliciach Praha (ČR)
- Sheffield (Anglicko) – Premena niekoľkých zanedbaných a nevyužívaných ciest na príjemné verejné priestory s výsadbou unikátnych trvalo kvetnatých lúk, niekoľko umeleckých inštalácií, miesta pre odpočinok a dažďové záhrady
- Vodné záhrady slúžia na zadržiavanie dažďovej vody v Gdaňsku (Poľsko)
- Vnútrobloková zeleň s kvitnúcou lúkou v Bratislave-Karlovej Vsi
- Mokraď Triangl na okraji sídliska Skalka v Prahe (ČR)
- Príklad terénnej depresie na zachytávanie zrážkovej vody – Kampus Ekonomickej univerzity vo Viedni (Rakúsko)
- Príklad využitia priepustného mlatového povrchu v parkovej zeleni v eko-štvrti Boulogne Billancourt (Francúzsko) a využitie vsakovacích prielahov v obytnej zóne v eko-štvrti Bottière-Chénaie v Nantes (Francúzsko)
- Ochladzovanie ulice sústavou fontán v Bruseli (Belgicko)
- Vertikálna záhrada v Základnej škole v Štiavnických Baniach
