K jedným z najúčinnejších opatrení na znižovanie dopadov vĺn horúčav a mestského ostrova tepla je ochladzovanie územia prostredníctvom dobrej cirkulácie vzduchu, ktorú je možné dosiahnuť vhodnou kompozíciou budov a verejných priestranstiev v meste. Zastavané plochy svojou hustotou, výškou a štruktúrou zástavby pôsobia na celkové prúdenie drsnosťou. Vhodné je už pri územnom plánovaní rátať s budovaním nezastavaných koridorov, zelených pásov a vhodným trasovaním uličnej siete zabezpečiť pritekanie chladnejšieho vzduchu z extravilánu do zastavaného územia. Vďaka takémuto ochladzovaciemu prúdeniu sa zmierňuje dopad letných horúčav v mestských štvrtiach a zlepšuje sa kvalita ovzdušia.
Vegetačná pokrývka s rôznou štruktúrou má výrazný mikroklimatický efekt zahŕňajúci aj ochladzovanie územia pri horúčavách. Rôzne vegetačné plochy však majú rôzne intenzívne ochladzovacie účinky, ktoré závisia hlavne od množstva a druhu vegetácie, najmä od podielu drevín. Čím je väčšia samotná rozloha zelene a väčšie je zastúpenie stromov, tým je výraznejší ochladzovací efekt.
Pri adaptácii sídel na vlny horúčav môže výrazne pomôcť: výsadba stromov do uličných stromoradí a na parkoviská, vegetačné stredové deliace pásy, zvyšovanie podielu vegetácie aj za pomoci využívania tzv. alternatívnych druhov zelene – zelených striech a popínavej vertikálnej zelene. Stromy účinne zachytávajú zrážky, v závislosti od veľkosti a druhu. Vegetácia vďaka svojej koreňovej sústave napomáha infiltrácii zrážkovej vody až do spodných vrstiev pôdy a do podzemnej vody.
Pri realizácii tohto opatrenia treba vždy brať do úvahy, že zeleň má aj ďalšie funkcie, napríklad rekreačnú, estetickú, zmierňovanie vetra, a tým aj zachytávanie prachových častíc i zmierňovanie hluku.
Príklady z praxe:
- Chladiaca dlažba v Nice (Francúzsko)
- Aplikácia pre ochladenie v meste Paríž (Francúzsko)
- Iniciatíva „CitySpace planning“ v Chicago (USA) a iné.
