Z hľadiska adaptačných opatrení v sídelnom prostredí majú kľúčový význam väčšie plochy tzv. mestskej zelenej infraštruktúry, ktoré najefektívnejšie znižujú teplotu vzduchu (rozpätie 2-8 °C). Najvyšší efekt majú plochy s pokryvnosťou stromového poschodia viac ako 40%. Sprievodné efekty mestskej ZI – infiltrácia a zadžiavanie vody, zmiernenie sucha, zmiernenie vetra, tlmenie prieniku znečisťujúcich látok.
Sídelná vegetácia (tzv. zeleň) – je tvorená drevinami, trávnikmi a bylinami. V mestách je zeleň zastúpená vo forme parkov, alejí, záhrad a ďalších útvarov s prevahou prírodnej zložky. Zeleň má významnú schopnosť kompenzovať niektoré negatívne dopady urbanizovaného prostredia (napr. v podobe zvýšenej prašnosti, hlučnosti, prehrievania povrchu a pod.).
Hlavnou funkciou sídelnej zelene je hygienicko-zdravotná funkcia, čo je dosahované jej vplyvom na úpravu mikroklímy v sídle, čiže na znižovanie teploty (mestské parky znižujú teplotu v priemere o 1 ºC oproti teplote v uliciach). Zdravý strom môže za 1 deň odpariť až 400 l vody a z ovzdušia odčerpá takmer 280 kWh tepelnej energie. Vysadené stromy v blízkosti budov prispievajú v zime k zníženiu vysokých tepelných strát na budovách (o 20 až 50 %) tým, že zmierňujú prúdenie studeného vzduchu. Tienenie korunami stromov zamedzuje prehrievaniu povrchu a vzduchu pod korunami stromov. Dôležité je aj zvyšovanie vlhkosti vzduchu (v priemere 5 až 7 %) a znižovanie rýchlosti vetra. Tiež pôsobia ako prirodzený filter škodlivých látok v ovzduší – stromy zachytávajú predovšetkým jedovatý prízemný ozón, jemný lietajúci prach, oxidy síry a dusíka, oxid uhoľnatý a ďalšie látky a zároveň znižujú hladinu hluku v mestskom prostredí. Okrem toho má sídelná zeleň funkciu ekologickú, ekostabilizačnú, krajinotvornú, estetickú, psychologickú a priestorotvornú. Slúži ako miesto krátkodobej rekreácie, je priestorom stretávania sa, hier detí a pod.
Solitérne stromy a menšie skupiny stromov na verejných priestranstvách – sú vysádzané zväčša v rámci spevnených povrchov (ulice, verejné priestranstvá pri stavbách občianskej vybavenosti, ako sú napr. areály školských/zdravotníckych/sociálnych/ kultúrnych zariadení, parkoviská a pod.). Ochladzujú počas horúčav a silného slnečného žiarenia hlavne za pomoci maloplošného tienenia verejného priestranstva, čím poskytujú priestor na krátkodobé ochladenie obyvateľov nachádzajúcich sa v bezprostrednom okolí. V porovnaní so zatrávnenou plochou má najmä skupina stromov, alej a aj solitérne stromy doplnené o kry veľký význam pre zvýšenie a udržanie biodiverzity, najmä hmyzu, chrobákov a vtákov. Pri výsadbe solitérnych stromov na miestach, kde sa očakáva pobyt obyvateľov sa používajú kmenné tvary stromov s bázou koruny nasadenou vo výške nad 2,2 m; v prípade výsadby stromu v blízkosti komunikácie s prejazdom autobusovej dopravy je požadovaná výška nasadenia koruny 4,2 m. Strom s priemerom koruny 5 m má plošný priemet cca 20 m2, ak je dostatočne zásobený vodou, odparí za deň 100 – 400 litrov, čím využije 250 – 1000 MJ slnečnej energie (teda 70 – 280 kWh). V priemerne strom v priebehu desiatich hodín chladí výkonom 7 – 28 kW (pre porovnanie, klimatizačné zariadenia napr. v hoteloch majú výkon cca 2 kW).
Skupiny stromov a stromoradia vytvárajú príjemnú mikroklímu počas horúčav vo verejných priestranstvách. Mikroklimatický účinok opatrenia a účinok na bližšie okolie je v závislosti od rozlohy plochy vysadenej stromami. Akákoľvek skupina drevín zvyšuje biodiverzitu prostredia, i keď jej primárny účel je technického charakteru (napr. stabilizácia svahov pred zosuvmi, zabránenie veternej erózii pôdy) alebo hygienického charakteru (napr. pohlcovanie drobných prachových častíc, zamedzenie šírenia hluku ako je napríklad cestná zeleň). Tento typ zelene pôsobí pozitívne aj z adaptačného hľadiska – dreviny zachytávajú a sekvestrujú uhlík, stabilizujú pôdy pri extrémoch počasia a ochladzujú svoje blízke okolie. Dreviny s primárne hygienickou, melioračnou a protieróznou funkciou majú úlohu najmä pri znižovaní hluku, množstva prachových častíc v ovzduší, zachytávaní zrážkovej vody, znižovaní intenzity vetra a pod.
Veľkoplošné plochy zelene na území mesta (min. 0,3 ha) sú plochy s rozvinutými spoločenstvami stromov, ktorých koruny zaberajú aspoň 40 – 60% rozlohy územia. Medzi takéto plochy zelene patria napríklad mestské parky, lesoparky, rekreačné oblasti na území mesta, hospodárske a rekreačné lesy v blízkosti zastavaného územia a pod. Majú prechodný charakter a podobný účinok ako plochy trvalej vegetácie v krajine (viď napr. opatrenie Výsadba plošných prvkov drevinnej vegetácie).
Príklady z praxe:
- Obnova Lochotínského parku v Plzni
- Park Vinice v Prahe
- Takmer 3/4 mesta Ľubľana sú pokryté zeleňou (5 nových verejných parkov, prímetské lesy, botanická záhrada, novo vysadených viac ako 2 000 stromov, oblasti patriace do sústavy Natura 2000). Ľubľana sa stala v roku 2016 Európskym zeleným mestom. Na každého obyvateľa Ľubľane pripadá približne 542 m2 verejnej zelene.
- Solitérne stromy v úzkych uliciach mesta Louvain (Belgicko)
- Skupinová výsadba stromov v meste Amsterdam (Holandsko)
- Príklad cestnej zelene s izolačnou a hygienickou funkciou v meste Bilbao (Španielsko)
- Rozsiahlejšie plochy zelene v novej parížskej eko-štvrti Boulogne Billancourt (Francúzsko)
