Opatrenie je zamerané najmä na zastavané územia obcí. Cieľom je zadržiavanie dažďovej vody v území a jej ďalšie vzužitie – pre zmierňovanie negatívnych dôsledkov zmeny klímy, avšak pri zabezpečení ochrany

Bariérové prvky v krajine predstavujú prekážku migrácie bioty v krajine a narušenie prirodzeného vývoja ekosystémov na úrovni krajiny. Eliminačné opatrenia závisia od typu ekosystémov a charakteru bariéry (zvyčajne technický prvok

Uhlíková stopa poľnohospodárstva vzniká pri celej škále činností – najmä v živočíšnej výrobe, ale čiastočne aj v rastlinnej výrobe. Z hľadiska mitigačných opatrení je potrebné realizovať tieto opatrenia: Živočíšna výroba:

Vegetačné steny – steny budov pokryté vertikálnou zeleňou, s rôznym technickým prevedením a s rôznym druhovým zložením. Medzi hlavné typy (kategórie) vegetačných stien patria vegetačné fasády a tzv. živé steny

Dažďové záhrady a väčšie retenčné plochy – slúžia na akumuláciu vody a zníženie povrchového odtoku. Sú to terénne depresie s výsadbami rôznych druhov rastlín, ktoré sú budované s cieľom zadržania

K jedným z najúčinnejších opatrení na znižovanie dopadov vĺn horúčav a mestského ostrova tepla je ochladzovanie územia prostredníctvom dobrej cirkulácie vzduchu, ktorú je možné dosiahnuť vhodnou kompozíciou budov a verejných

Pestovanie potravín priamo v mestách a zakladanie tzv. komunitných záhrad v mestách sa stáva čoraz viac populárnym. Jedná sa o možnosť, ako zveľadiť verejné priestranstvá a nevyužívané plochy. V súčasnosti

Nevyužívané a zanedbané územia v intraviláne miest (tzv. brownfieldy) sú také nehnuteľnosti (pozemok, objekt, areál), ktoré sú zanedbané, opustené alebo nedostatočne využívané. Vznikli ako pozostatok predchádzajúceho užívania alebo zaniknutej aktivity,

Ide o opatrenia využívané zväčša v budovách a stavebných prvkoch – exteriéroch ale aj v interiéroch. Patria sem napr. používanie svetlých a odrazových materiálov; chladiace povrchy budov a ciest, tepelná

Z hľadiska adaptačných opatrení v sídelnom prostredí majú kľúčový význam väčšie plochy tzv. mestskej zelenej infraštruktúry, ktoré najefektívnejšie znižujú teplotu vzduchu (rozpätie 2-8 °C). Najvyšší efekt majú plochy s pokryvnosťou